Jsou chvíle, kdy stačí tak „málo“…

Patrím do generácie, ktorá si hovorí, že už pomaly má nárok na svoju „druhú pubertu“ 🙂 Inak povedané – moja polstoročnica sa už čoskoro zavŕši, takže vlastne najkrajší vek! 🙂

Vždy som bola, stále som a myslím, že už aj zostanem fanúšikom dobrej hudby. A to od klasickej, cez tanečnú, až po rockovú. V mladosti som sa venovala tancu – džez, balet, disco, scénický tanec a neskôr som brázdila európske štadióny za svojou obľúbenou rockovou kapelou. Patrila som k tým, ktorí „išli do kolien“ pri chrapľákoch a burácajúcich rockových peckách! 🙂

Svet hudby je pre mňa obrovský a nepostrádateľný, ale uberal sa skôr tanečným smerom. No nie preto teraz píšem, aby som Vám popisovala moje chodníčky z minulosti. Chcem sa podeliť o to, čo sa v mojom živote odohráva práve teraz.

Svetový hudobný showbiznis dnes zaplavujú komerčné projekty umelo vytvorených skupín za účelom zisku, alebo americká konzumná hudba založená na sporoodetých „kráskach“ a hudobných motívoch, ktoré sa dokola opakujú. Samozrejme česť výnimkám, ktorých ale neustále ubúda. Kvalitná hudba akoby pomaly stárla a jej doteraz jasne žiariace hviezdy s odchádzajúcimi legendami pomaly hasnú.

A preto ma nesmierne potešilo, keď som jedného dňa, počas prvej vlny pandémie, narazila na skutočný diamant vo svetovej truhlici umenia! Áno, je čas na určitú dobu zostať v pohodlí domova, uvariť si teplý čaj, neklesať na duchu… A ja k tomu dodávam – namiesto deprimujúcich správ, ktoré sa na nás chŕlia z niektorých médií, a zbytočných konfliktov prameniacich z ponorkovej nemoci, si radšej pustiť dobrú hudbu!

Verte mi, viem o čom hovorím! Po rokoch izolácie kvôli onkologickej liečbe mojej dcéry som dospela k názoru, že svoje ťažké skúšky a obdobia, prežíva a zvláda každý len tak, ako si ich pripúšťa. A keď už máte pocit, že ťaháte za kratší koniec a všetko vôkol, čo tak bytostne potrebujete k životu je nedosiahnuteľné, siahnete po tom najjednoduchšom a najprístupnejšom čo máte na dosah.

V mojom prípade to bola hudba! Je to jednoduché – keď Vás ničí „choroba“, musíte mať najprv chuť a  vôľu zobrať si liek. Takže aj tá tabletka vám pomôže len vtedy, keď jej to telo a hlava dovolí! Podvedomie je veľmi silné a zároveň dosť podceňované. Aby som to ale zhrnula:

Keď som prvýkrát počula spievať Dimasha Qudaibergena, vedela som, že v mojom živote sa niečo zmenilo! A nebolo to len v tom, že som na chvíľu zabudla dýchať, že mi padla sánka, že mi na celom tele nabehli zimomriavky a v očiach sa objavili slzy… Prosto, že som mala za pár sekúnd „vymaľované“. Bolo to aj v niečom inom!

Viete, keď ste niekoľko mesiacov (vlastne rokov) 24 hodin denne so svojim ťažko chorým malým dieťaťom, jednoducho, keď to zrazu na Vás príde, nemôžete len tak začať plakať, aby ste uvoľnili, už i tak dlho hromadenú bolesť v hrudi i hlave. Proste aj keď boli chvíle, keď som nevedela či sa moje dieťa dožije nasledujúceho dňa, nemohla som mu zobrať poslednú nádej svojim zúfalým a beznádejným plačom. Deti sú veľmi vnímavé a do určitého veku aj bytostne naviazané na svojich najbližších.

Prosto, nebolo to ľahké, ale po 5-tich rokoch sme to napokon zvládli. Boli to časy, keď som spávala v kuse nie viac ako pár minút, možno hodinu denne, keď som bola stále v strehu a ako na ihlách a naťahovala neustále uši počúvajúc ako dýcha, a premýšľajúc čo bude zajtra. Čas ale bežal a zdalo sa, že moje telo i myseľ sa so všetkým vysporiadali tak, ako i to dcérino, a i keď som aj naďalej v noci zle spávala, hrialo ma už len to, že dcére sa začalo dariť – začala športovať, chodiť zo školy s jednotkami a objavovať obyčajný detský svet hier a priateľstiev.

No potom prišiel deň, keď moje slzy zrazu tiekli prúdom – poprvé po ôsmych rokoch, popvé po zistení diagnózy mojej dcéry. Bolo to v našej obývačke a bola som sama. Bola už noc (ako obyčajne, už dosť pokročilá) a miestnosťou sa začal niesť hlas mladého človeka v nádhernej piesni, ktorá mi nedala šancu na inú reakciu, ako len zostať stáť a počúvať! Čo bolo ďalej, už viete!

Bolo to nádherné, oslobodzujúce, uvoľňujúce a nezabudnuteľné!

Po tomto som niekoľko týždňov premýšľala, čo sa to vlastne stalo a trvalo mi mesiac, kým som si tú pieseň pustila znova a začala vnímať aj to ostatné okolo tohto nevídaného javu. Samozrejme, že mi to nedalo a začala som vyhľadávať články a informácie na tému „hudba – chémia – vplyv na psychiku – hormóny šťastia, čakry a pod.“ Bolo mi jasné, že to nie je len tak samo-sebou, no napriek všetkým informáciám, ktoré sa ku mne dostali som sa i tak nedozvedela nič viac, než to, čo som už vedela…

Muselo mi stačiť, že odvtedy som sa už nespočetne mnohokrát plnohodnotne vyspala a prestala som vnímať strach ako úzkosť z toho čo bude ďaľej a čo všetko sa môže stať počas napr. aj tejto pandémie, keďže máte doma onko-pacienta (momentálne vyliečeného), diabetika s vys. kr. tlakom a pridruženými diagnózami, človeka nad 70rokov a moju maličkosť so skoro žiadnou imunitou.

Dimashova hudba a spev vám prosto dokážu vyčistiť hlavu! Zresetovať a „nakopnúť“! A stačí naozaj si večer, napr. pred spaním sadnúť na chvíľku do pohodlného kresla, založiť si slúchadlá a na 5-10 min. sa vypnúť od okolitého sveta. My sa s dcérou smejeme, že si takto dopĺňam hladinu vitamínu D! Nielen „D“ – ako Dimash, ale aj, že je to naše „slniečko“, ktoré si môžeme užívať aj po západe slnka! 🙂

Možno táto hudba nepomôže všetkým tak ako mne, ale som si istá, že sa – a to práve v tejto neľahkej dobe – nájde veľa ľudí, ktorým môže Dimashov  spev vniesť do života nový závan, životnú energiu a vnútorný pokoj, ktorý dnes tak veľmi potrebujeme.

Lili Tyssot

2 comments

Zveřejnit odpověď

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

nineteen − thirteen =