Duet Plácida Dominga a Dimashe Kudaibergena zazněl z pódia projektu Virtuosos v4+ v Budapešti

Ďakujem autorkám za krásny článok.
Táto udalosť si bezpochyby zaslúži veľkú pozornosť, a preto, ak dovolíte pridám aj ja pár svojich riadkov… pocitov a postrehov jednej Dear…💁
Nazvala som to:

OHROZENÝ DRUH SÚČASNÉHO HUDOBNÉHO EKOSYSTÉMU
——————————————————
„Keď som mal 5 rokov púšťal som si videokazetu s koncertom Placida Dominga…“ DQ
(Pozn. vtedy mal maestro 58r.)

Čo sme robili my keď sme mali 5 rokov? Pamätáte si to ešte? Čo nás v tom čase zaujímalo najviac? Zostalo nám niečo z toho až dodnes?
Nuž, zdá sa, že to percento ľudí, ktorí už takmer od narodenia vedeli čomu sa budú vo svojom živote venovať, nie je až také veľké. Ale nedávno sme tu-neďaleko, v hlavnom meste Maďarska – v Budapešti, mali dosť silnú koncentráciu takýchto ľudí – a hlavne detí…a dokonca sme mali tú možnosť sledovať a užívať si ich schopnosti aj za účasti súčasného najlepšieho vokalistu planéty – Dimasha Qudaibergena!
Ruku na srdce, koľkí z nás by sme si tento program („Virtuosos V4+“) vyhľadali, keby v ňom neúčinkoval samotný Dimash?… takže opäť 1:0 pre neho… a darček pre nás! 👌
Ale vráťme sa k programu „Virtuosos V4+“
Súťaž klasickej hudby so zvučnými svetovými menami v porote a úžasne talentovanými mladými umelcami na pódiu.
Aby som bola úprimná, pre mňa, ako bežného poslucháča, boli všetci rovnako skvelí, a nenašla som medzi nimi takmer žiadne rozdiely. Snáď len takí ľudia ako je Dimash Qudaibergen a jemu podobní, s absolútnym sluchom, vysokoškolsky hudobne vzdelaní a z hudby stvorení, dokážu nájsť nejaké malé nedokonalosti. No ja si skôr myslím, že všetci účastníci takejto súťaže sú už na takej úrovni, že v tejto fáze už ani nejde tak o kritiku na ich umenie, ako skôr o také pomyselné pootvorenie brán do vyššieho hudobného sveta. Ide tu vlastne o
stret niekoľkých generácií…na úrovni „kráľovského festivalu vážnej hudby“. Priznám sa, že vo mne hneď zarezonovala nielen tá majestátnosť celého podujatia, ale hlavne (i keď pohodová) vážnosť jeho atmosféry.  Vravela som si, že takto nadané a od prírody naladené deti musia zákonite dospievať oveľa skôr ako väčšina ostatných. A zároveň, vzhľadom na to, ako som dovtedy videla a počula umelcov interpretovať operný spev, ma to okamžite posunulo do , pre mňa veľmi málo prebádaného sveta hudobnej klasiky, kde som vždy musela mať aspoň trošku vážnejšiu náladu (čo je u mňa dosť zriedkavý jav 🙈🤣) aby som všetko dokázala precítiť  a užiť si celú krásu tohto umenia! No opäť zabodoval Dimash Qudaibergen, keď ma takmer hneď a bez prípravy vtiahol do „deja“ tohto hudobného zážitku.
Mne osobne sa operný spev javí ako jeden z najnáročnejších spôsobov využitia ľudského hlasu spevom s pevne stanovenými pravidlami. Nečudo, že aj tá emocionalita sa tak trošku stráca v samotnom fyzickom výkone… a kým som nezačala vnímať Dimashov operný spev, nevedela som tak do detailov odčítavať emócie z tvárí iných operných spevákov. Nepochybne má na tom veľký podiel aj Dimashov hlas a jeho príjemná mäkkosť, ktorú som v takejto forme doteraz neregistrovala u žiadneho iného mužského ani ženského operného interpreta. Dokonca ho mám oveľa radšej aj v ženských sopránoch, pretože na moje uši častokrát, tie originál ženské, znejú až príliš ostro, zatiaľ čo u Di je to akoby sa pri speve jeho hlas po celý čas pozeral do zrkadla kde sa odráža jeho čisté a láskavé srdce.
Takže po niekoľkonásobnom zhliadnutí Dimashovho duetu s Placidom Domingom, som si zas a znova uvedomila, že aj keď je Dimash typický sólový spevák, a na pódiu sa takmer vždy správa vo svojej prirodzenosti veľmi dominantne, tentoraz svoju úlohu duetistu pojal a odspieval s obrovskou dávkou nielen crossoverovej opernej profesionality, ale i s úctou a rešpektom k spoluúčinkujúcemu. Celou svojou bytosťou sa z neho stal veľmi vnímavý spoluhráč, ktorý si na jednej strane uvedomuje veľkosť a genialitu svojho speváckeho partnera a zároveň mu veľmi citlivo a elegantne prispôsobuje svoj hlas i samotný výkon.
Dimash Qudaibergen dal do toho presne toľko sily, dôrazu, jemnosti i pokory, koľko si toto spojenie s maestrom Domingom žiadalo!
(Aj tak je neuveriteľné ako niekto vo veku 83 rokov dokáže ešte stále tak úžasne ovládať svoj hlas! )👌👌👌
Prosto tá flexibilita Dimashovho hlasu v kombinácii s vnútorným prepojením so spoluúčinkujúcim, je nielen neskutočná, ale mu aj bytostne vlastná! A ja myslím, že aj maestro Placido Domingo si to veľmi užil… možno ešte o niečo viac ako inokedy, lebo to, ako Dimash dokáže na pódiu vytvoriť oázu pokoja, istoty a poskytnúť spoluúčinkujúcim oporu i zábavu zároveň, to dokáže len veľmi málo  mladých umelcov !…prosto krásne spolu ladili! 👌👍

Nuž ale poviem vám, nie som si istá či si my vôbec vieme predstaviť čo tých pár minút pre Dimasha v skutočnosti znamenalo! Nielen, že sa mu splnil veľký sen, ktorý v sebe nosil od detstva!…ale aj ten samotný výkon spoločne vo dvojici – vedľa seba stojaci – mu musel spôsobiť také vzrušenie, že snáď všetky receptory v jeho tele sa nekompromisne vzbúrili 🙈…a škodoradostne čakali čo bude ďalej!😉🫣😁
Bolo to famózne vystúpenie a ja dúfam, že sa im ešte podarí spoločne niečo naspievať 🙏…lebo niečo vám poviem 💁…
Na tom pódiu v Budapešti sa odohralo niečo úžasné… veľkolepé a nádherné!!!… (aspoň ja to teda tak vnímam) …
Vedľa seba sa postavili dve hudobne geniálne a jedinečné svetové osobnosti, aby spojili svoje hlasy polstoročnicou deliace generácie umelcov hudobného neba. Aby sa pomaly končiaca zlatá éra najlepších tenoristov sveta (José Carreras 77r./Placido Domingo 83r./Luciano Pavarotti ✝️72) navždy neuzavrela…a pomyselné žezlo odovzdávané P.Domingom našlo to správne miesto pre ďalšie a ďalšie desaťročia a nové generácie.
Placido Domingo práve vtedy a tam položil Dimashovi do rúk obrovský dar celého ľudstva a vyjadril mu tak bezhraničnú dôveru v starostlivosti oň!
Tak som to videla ja.

A keď sme už pri tom, napadlo mi, že ešte aj ten Andrea Bocelli má už 65 rokov…tak krucináál, kde sú všetci tí ostatní, ktorí by mali tvoriť práve tú generáciu medzi týmito hviezdami a Dimashom Qudaibergenom ???

Nuž, tak som sa na to trochu pozrela, a dovolila som si prejsť s kamarátkou kalkulačkou niekoľkými údajmi, ktorými disponuje Wikipédia 🙈…a došla som k celkom zaujímavým záverom…
Ak by sme sa teda spoľahli na celosvetovo známu Wikipédiu (ktorá samozrejme ani zďaleka nie je CML a navyše v každej krajine má inú úroveň i objem) mohli by sme sa aspoň orientačne dopracovať k údajom síce nie presným, ale možno aspoň vhodným k zamysleniu sa.
Vezmime si na chvíľu na mušku mužských spevákov svetového mena a skúsme zistiť aká je súčasná situácia. Pre určitú prehľadnosť si zopakujme, že vo všeobecnosti sú speváci rozdelení do troch základných hlasových registrov. Takže máme vlastne hlasy bas/barytón/tenor… pričom bas a barytón sú veľmi nízko objemné skupiny, zatiaľ čo tenor samostatne ich niekoľkonásobne presahuje. Ale zamerajme sa teda na tenoristov, lebo napokon všetci, ktorých som tu spomenula, patria práve do tejto kategórie (s Dimashom je to samozrejme trochu diskutabilné)🤔
Takže naša zlatá Wikipédia registruje dohromady nejakých cca 460 významných svetových tenoristov. No toto číslo sa neustále mení, a ak sa spoľahneme aj na dostatočnú aktualizáciu týchto údajov, aktuálny počet ešte žijúcich…a teraz sa podržte…je k dnešnému dňu len cca nejakých 113.
Dalo by sa teda povedať, že kvalitných speváckych umelcov vo všeobecnosti viac ubúda, ako pribúda….a ich priemerný vek je nejakých cca 50r. Znamená to, že dosť veľké percento je už vo „výslužbe“, a podobne je to aj s novými talentami. Nuž a niekde uprostred je zopár aktívnych, na vrchole svojej kariéry! Tiež ale  netreba zabúdať, že nie všetci tenoristi, ktorí sa ocitli v týchto číslach sú i opernými spevákmi….
A tak sa občas v duchu pýtam…kam sa to vlastne ten svet hudby a umenia pomaly uberá? Čo v dnešnej dobe v oblasti zábavy a kultúrneho vyžitia dominuje? Svet sa mení a my sa meníme s ním….No ja nikdy neprestanem byť verná Dimashovmu pohľadu naň !…nech už sa bude jeho umenie pohybovať a rozvíjať v akomkoľvek žánri… navždy zostane mojou základnou stavebnou jednotkou umenia!
…a nad rečami mojich známych typu „ja počúvam inú hudbu“ sa väčšinou už len pousmejem 💁
—————————-
Tak takýto je môj osobný názor…
Áno!…kým neprišiel Dimash Qudaibergen, tú vážnu chvíľku na počúvanie vážnej hudby som vždy potrebovala. No u Dimasha to bolo od začiatku iné. Dokáže proste aj človeka, nie priamo milovníka opery, vtiahnuť do nej tak, že ju v jeho podaní nakoniec dokáže prijať so všetkým všudy.
A áno je to v tom jeho spôsobe. Je to spevák – profesionál, a to vo všetkých polohách ktoré uchopí, no v prvom rade je to „profesionálny crosoverista“…a to robí aj opernú hudbu zrozumitelnejšou pre oveľa širšie publikum. A má aj tú výhodu, že aj tie ťažké party vďaka tej svojej esencii a vycibrenej zdatnosti, dokáže podať s takou ľahkosťou, že mu to veľmi radi zbaštíme aj s navijákom, a úplne s prehľadom necháme tú, u niektorých interpretov, až extrémne viditeľnú náročnosť jej podania, za dverami!
My – obyčajní ľudia – si dokážeme proste tú operu vychutnať v presne takom prevedení ako to dokáže podať práve ON. A to je aj to, čo tiež patrí do tej mojej vety, že svet sa mení, a my sa meníme s ním. Nielen s ním, ale aj, a hlavne s Ním! Nemala som na mysli len tú negatívnu stránku…má to aj svoje pozitíva. Dimash proste otvára brány všade kam príde…a to nielen svojou jedinečnosťou, ale aj s náležitou profesionalitou zároveň. Toho je naozaj schopný asi len ON! A maestro Placido Domingo by si nikdy nemohol vybrať v tomto umení lepšieho nasledovníka. Myslím samozrejme to pomyselné odovzdávanie štafety nasledujúcim generáciám…👍

Aj vo svete umenia sa neustále otvárajú nové obzory … a HUDBA dostáva práve nový šat!
„Klasický crossover“ je hudbou budúcnosti, ktorý vyrástol práve na základoch nádhernej klasiky! 👌
Vďaka Dimash Qudaibergen, vďaka maestro Placido Domingo, vďaka maestro Andrea Bocelli…. vďaka všetkým veľkým umelcom tohto i minulého storočia … svet je vďaka vám oveľa krajší!